marian

Táto otázka ma už dlhodobo rozčuľuje a provokuje. Nie program strany, nie vízie, čo by kto chcel spraviť pre tento štát a ľudí. Novinárov zaujíma hlavne kto s kým a kto nie s kým.

Vážení koaliční aj opoziční politici. Vážení vodcovia všetkých parlamentných aj neparlamentných strán. K tomuto blogu ma vyprovokovala „večná“ otázka novinárov: „S kým ste ochotní sa spojiť do koalície a s kým v žiadnom prípade?“ Ja viem, že vo väčšine štátov na svete funguje systém koalície a opozície, ale jeden štát v Európe, štát, ktorý si radi berieme ako príklad, to takto nemá. Je to Švajčiarsko. Všade je to tak, že koalícia si rozoberie štátne fleky, ministerstvá, štátnych tajomníkov atď. a opozícia iba sedí v parlamente štyri roky a nadáva na to, čo robí koalícia.(zjednodušujem).Byť opozičným poslancom je veľmi fajn. Nemáš zodpovednosť, berieš veľmi slušný plat a v podstate nerobíš nič. Áno áno, ja viem, že opoziční poslanci sú členmi rozličných výborov, ale je fakt, že výkonnú moc a moc rozhodovať má koalícia. Nuž a čo my voliči? Navolíme si strany, ktoré chceme mať v parlamente, pretože máme podobné názory  a chceme , aby rozhodovali a vydávali zákony a nariadenia, ktoré nám vyhovujú a o ktorých si myslíme, že sú správne. Ak sa nami preferovaná strana nedostane do koalície a ostane v opozícií, tak nadávame na, pre nás neprijateľnú, koalíciu. A o štyri roky sa to vymení a potom opäť a opäť.

ŠVAJČIARI TO MAJÚ INÁČ.

U nich každá strana, ktorá sa dostane do parlamentu, prevezme svoj podiel na moci a správe štátu. Samozrejme podľa pomeru hlasov, ktoré dostali vo voľbách. Viete si to predstaviť u nás??? Viem, že to vo svetle týchto večných a hlavne trápnych hádok a osočovaní vyznieva ako rozprávka.  Ale!!!

Ak by sme to zaviedli u nás, tak by sa všetky strany, ktoré by sa dostali do parlamentu MUSELI zúčastniť na správe verejnej a nemohli by iba sedieť v parlamente, brať plat a mudrovať a nadávať. Nemohol a hlavne Nesmel by žiadny zvolený zástupca ľudu povedať, že on nemá ambíciu vládnuť, že on prišiel do parlamentu IBA hľadať, pátrať a poukazovať na prešľapy a trestné činy ostatných. Museli by ukázať, či sú schopní viesť tento štát, inak by im to občania spočítali vo voľbách. Tak, ako sa to stalo Kotlebovi na Bystrickej župe. Každá strana by bola zodpovedná aspoň za jedno ministerstvo, alebo aspoň za nejaký rezort. A každý by si rozmyslel, koho by tam nominoval. Pretože ak by to bol neschopný hlupák, potopil by celú stranu. Ak by bol šikovný a mal výsledky, jeho strana by sa tým mohla pochváliť a zvýšiť si šancu na vyššie preferencie v nasledujúcich voľbách.

Nechcem tu riešiť systém, ako by sa to malo rozdeľovať. To si môžeme napísať a rozobrať nabudúce. Samozrejme, že väčšie strany by mali viac a dôležitejšie ministerstvá. Ale!!!

Každý, kto by bol zvolený, by MUSEL niesť svoju časť zodpovednosti.

Myslíte si, že niečo také je u nás možné? Že by ste na to, vážení vodcovia a členovia strán, pristúpili? Bojím sa, že nie. Lebo tento systém vyhovuje každému z vás. Či už koalícií, alebo opozícií a mám obavu, že aj väčšine prichádzajúcich nových mimoparlamentných strán. Na to by ste museli odhodiť veľkú časť svojho ega a stať sa naozaj tými, ktorými sa deklarujete. SLUŽOBNÍKMI štátu a ľudí.

A na záver otázka pre čitateľov.

1. Myslíte si, že by u nás bolo niečo takéto možné?
2. Ak by boli donútení, vedeli by všetci spolupracovať?